Opakuje sa to každý polrok. Deti a rodičia, ktorí majú strach z vysvedčenia.
Deti sa nestarajú len o známky, ale aj o reakciu rodičov. Rodičia sa obávajú o schopnosť dieťaťa uspieť v škole a získať v budúcnosti dobrú prácu, ale aj o to, čo si o nich ostatní dospelí – učitelia a susedia – pomyslia ako o kompetentných rodičoch.
Či už vaše dieťa dostane uspokojivé alebo neuspokojivé známky, sústreďte sa na učenie (čo sa dieťa naučilo).
Vaša aická reakcia na známky môže klásť dôraz iba na výsledky, hodnotenie a súťaž, často na úkor učenia. Začnite tým, že sa svojho dieťaťa opýtate, čo sa naučilo počas posledného obdobia známkovania. Čo malo najradšej? Čo bolo ľahké? Čo bolo ťažké? Čo si myslí, že sa v budúcnosti naučí? V čom si myslí, že sa môže zlepšiť?
Keď známky spĺňajú alebo prekračujú očakávania, každý si vydýchne. Keď sú známky neuspokojivé alebo zlé, rodičia môžu robiť unáhlené závery a majú silné, negatívne reakcie, ktoré nie sú užitočné. Čo môžu rodičia urobiť, aby sa vyhli prehnaným reakciám na vysvedčenie alebo ich znížili?

Hlavne zostať pokojný.
Keď sú rodičia sklamaní školskými výsledkami detí, môžu byť frustrovaní, dokonca nahnevaní. Aj deti môžu mať silné pocity hanby a obrany. Ak vysvedčenia vzbudzujú vo vašej rodine tieto silné pocity, je dôležité vyhradiť si obdobie na premýšľanie. Doprajte každému po príchode vysvedčenia čas, aby spracoval silné emócie. Polročné vysvedčenie môže mať pre rodiča i pre dieťa silný výpovednú hodnotu, no to závisí od vášho prístupu k nemu.
Konštruktívny prístup k vysvedčeniu a čo znamená závisí od toho, aby všetci zostali pokojní a racionálni.
Ak sú nejaké známky, ktoré sú vyššie ako neúspešné, zamerajte sa najskôr na ne a opýtajte sa, ako ich vaše dieťa dosiahlo. V skutočnosti sa zamerajte na čokoľvek, čo je pozitívne. Potom je v poriadku vysvetliť, že nie ste spokojní s ich neúspešnou známkou, a opýtať sa, prečo si vaše dieťa myslí, že sa to stalo. Namiesto prednášky alebo nadávania začnite diskutovať o neúspešných známkach vášho dieťaťa. Je nejaký konkrétny predmet, ktorý považujú za príliš ťažký? Má problémy s priateľmi? Všimli ste si nejaké znaky správania? Aký je pohľad vášho dieťaťa na učiteľa v tejto triede?
Povedzte mu/jej, že veríte v nich a v ich schopnosť robiť sa lepšie (ak je to v skutočnosti tak). Zvážte, či mimo školy neprechádzajú niečím, čo narúša ich vzdelávanie, a ak áno, dajte im vedieť, že obaja môžete spolupracovať na zlepšení ich situácie. Zamerajte sa na silné stránky svojho dieťaťa, na to, čo robí, čo funguje a ako môže svoje silné stránky využiť na lepšie výkony. Ukázalo sa, že je to efektívnejšie ako zameranie sa hlavne na oblasti slabosti a zlyhania.
Pochopte, čo znamenajú známky.
Je dôležité, aby rodič pochopil systém hodnotenia učiteľa, aby mohol určiť silné a slabé stránky svojho dieťaťa a najefektívnejší postup. Niektorí učitelia pri určovaní známky zohľadňujú účasť a aktivitu, školské úlohy, domáce úlohy a nie len výsledky testov. Celkovo známky zvyčajne hodnotia schopnosť dieťaťa zvládnuť predmety na základe viacerých kritérií.
Ak je snaženie a výkon dieťaťa počas vyučovania uspokojivé, ale neustále zlyháva v testoch, môže pociťovať úzkosť z testu alebo mať problémy s interpretáciou testov. Zatiaľ čo všetky školopovinné deti musia spĺňať testovacie štandardy, môžu existovať alternatívne spôsoby hodnotenia výkonu vášho dieťaťa.
Podobne, ak je účasť vášho dieťaťa na triede nedostatočná, môže potrebovať povzbudenie a príležitosť, aby sa viac zapojilo. Ak je jeho domáca úloha neuspokojivá, môže potrebovať usmernenie pri vytváraní účinných mimoškolských postupov alebo pomoc pri získavaní študijných zručností.
Sústreďte sa na riešenia, nie na výhovorky.
Pre rodičov aj žiakov je jednoduché racionalizovať neuspokojivé vysvedčenie. Obaja môžu viniť učiteľa, školský systém alebo tvrdé nové štandardy. Pre výkon dieťaťa môžu byť v skutočnosti oprávnené dôvody. Rodinné situácie, ako je presťahovanie, nezamestnanosť a rozvod, sú významnými stresovými faktormi, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť schopnosť dieťaťa sústrediť sa a pokračovať. Rodičia sa však musia pozrieť za tieto okolnosti a hľadať možné riešenia.
Byť cieľavedomý pri hľadaní riešení je najlepšou cestou k úspechu.
Rozprávajte sa so svojím dieťaťom.
Keď deti zápasia so školou, čo vedie k sklamaniu, je čas na osobný rozhovor zo srdca do srdca. Neprednášajte ani nekážte a vyhýbajte sa obviňovaniu, kritike a nadmernému poskytovaniu rád. Školský výkon je v konečnom dôsledku zodpovednosťou dieťaťa a prípadné problémy musí riešiť predovšetkým ono. Čo teda robí rodič? Pýtajte sa správne otázky a buďte dobrým poslucháčom.
Nechajte svoje dieťa vysvetliť svoj školský výkon. Ako vníma svoje známky? V ktorých oblastiach sa mu darí? Kde sa potrebuje zlepšiť? Opýtajte sa ho, ako môže a bude robiť lepšie. Opýtajte sa ho, ako mu môžete pomôcť, aby sa zlepšil.
Keď rodičia zostanú nekritickí a praktizujú úctivé počúvanie, deti môžu odhaliť pocity a nápady, ktoré poukazujú na potenciálne riešenia. Napríklad dieťa môže rozprávať o tom, ako sa bojí v triede hovoriť. Iné dieťa môže prezradiť, že nemá dostatok času na dokončenie testov. V oboch prípadoch sú navrhnuté niektoré riešenia. Hanblivé dieťa si môže precvičiť rozprávanie, zatiaľ čo iné dieťa sa môže naučiť kontrolovať čas alebo robiť testy.
Porozprávajte sa s učiteľom svojho dieťaťa.
Keď deti začnú dostávať známky, ktoré podľa vášho presvedčenia nezodpovedajú snahe a práci, ktoré dieťa učeniu a školským povinnostiam venuje je nevyhnutné, aby sa rodičia stretli s učiteľom. Tieto stretnutia by mali byť kooperatívne, nie konfrontačné. Obviňovanie dieťaťa, učiteľa alebo školského systému za výkon vášho dieťaťa sa míňa hlavným bodom, ktorým je pomôcť vášmu dieťaťu učiť sa a mať pocit úspechu z učenia.
Učiteľ vášho dieťaťa vám môže pomôcť pochopiť, čo znamenajú známky a čo musí vaše dieťa urobiť, aby sa zlepšilo. Môže byť schopný ponúknuť určitý prehľad o štýle učenia vášho dieťaťa, úrovni motivácie alebo rovesníckych vzťahoch, ktoré majú vplyv na úspech. Rodičia môžu prispieť informáciami o domácom prostredí a rodinnej situácii, ktoré môžu ovplyvňovať učenie.
Rodičia a učitelia by mali spolupracovať na vytvorení vzájomne uspokojujúcej stratégie pomoci žiakovi.
Urobte si spoločný plán.
Diskutujte s dieťaťom o nápadoch učiteľa.
Pamätajte, že vaše dieťa sa už podelilo o niektoré svoje nápady na zlepšenie. Využite nápady všetkých, vytvorte akčný plán.
Stanovte si reálne ciele.
Je realistické očakávať, že si študenti udržia alebo zlepšia prijateľné známky a zlepšia zlé známky o jeden stupeň počas nasledujúceho obdobia známkovania. Je nereálne očakávať, že študent zrazu dostane všetky jednotky.
Stanovte si harmonogram.
Nie je nerozumné očakávať, že študenti prejavia určité zlepšenie týždeň po týždni alebo test po teste. Je nerozumné očakávať kompletnú zmenu v krátkom čase. Realistický rozvrh pomáha študentovi zhodnotiť, či je alebo nie je na správnej ceste.
Pomôžte dieťaťu rozvíjať študijné zručnosti a návyky.
Pomôžte svojmu dieťaťu usporiadať sa a naučte ho, ako spravovať svoj čas. Buďte dôslední pri presadzovaní rutiny po škole.
V prípade potreby poskytnite podnety a dôsledky.
Odmeny nepomáhajú deťom rozvíjať vnútornú motiváciu ani hrdosť na svoju prácu. Niektoré deti však môžu potrebovať určité stimuly, aby získali zručnosti a užitočné návyky. Iné deti možno budú musieť stratiť privilégiá, aby posilnili dôležitosť školskej práce. V každom prípade sa vyhnite trestaniu detí za školské výkony. To ich len demotivuje.
Dajte tomu čas a držte sa plánu.
Dajte svojmu dieťaťu čas na rozvoj nových postojov a zručností. Nenechajte sa ľahko odradiť. Riešenie problémov a učenie sa nových zručností si vyžaduje čas.
V prípade potreby získajte pomoc.
Niektorí študenti potrebujú doučovanie alebo inú pomoc. Možno budete musieť zabezpečiť diagnostické testovanie alebo špecializované služby pre vaše dieťa. Možno budete potrebovať podporu a spoluprácu od ostatných členov rodiny, keď sa vy a vaše dieťa prispôsobujete novým rutinám a pravidlám. Nakoniec možno budete potrebovať podporu, keď budete riešiť svoje vlastné pocity v danej situácii.
Ak vaše dieťa dostane dobré známky.
Aj keď deti dostanú dobré známky, rodičia môžu prehnane reagovať. Príliš veľa chvály alebo zbytočné odmeny vysielajú správu, že deti sú dôležité len vtedy, keď dostanú dobré známky. Deti si môžu dokonca myslieť: “Milujú ma len preto, že mám dobré známky.”
Je dôležitejšie zamerať sa na to, ako dieťa vníma svoje úspechy. Aby si deti vypestovali hrdosť na svoju prácu, musia vedieť reflektovať a hodnotiť svoje úsilie. Premyslený rodič pomáha deťom dospieť k vlastným záverom o ich úspechu. Keď deti povedia: “Som hrdý na svoje známky. Mám rád školu. Nabudúce chcem byť ešte lepší,” rodičia nemajú čo povedať. Úsmev a objatie môžu povedať všetko.
Ak si vaše dieťa teda prinesie domov samé jednotky, buďte hrdým rodičom, ktorého si zaslúži. Zablahoželajte mu k tomu, čo dosiahlo, a určite sa vyhnite reči, ktorá v nich môže zasiať v tej chvíli zbytočné pochybnosti. “Toto je skvelé! Ale radšej si tieto známky udržuj, inak!” je niečo, čo vaše dieťa nepotrebuje počuť. „Som na teba taký hrdý, vedel som, že to dokážeš!“ je oveľa vhodnejšie.
Kontakt
- Adresa a fakturačné údaje:
- TENENET o.z.
- Oravská 3083/4
- 903 01 Senec
- IČO: 42255015
- DIČ: 2023343729
- IBAN: SK34 0900 0000 0051 2870 7454
- Registrované na MV SR dňa 19.8.2011
- VVS/1-900/90-380 68
- Ak sa Vám činnosť nášho združenia
páči, podporte nás aj vy:
IBAN: SK04 0900 0000 0051 7574 8435 Č.ú.: 51 7574 8435/0900